reklama

Nemocnice , poisťovne a dymová clona.

Asi si všetci pamätáme vlaňajšiu  horúcu jeseň a hromadné výpovede nemocničných lekárov. Médiami a politikmi negatívne masírované a na smrť vyľakané obyvateľstvo na chvíľu pocítilo hrozbu kolapsu zdravotníckej starostlivosti. Tí, ktorí sa nechali uniesť emóciami nabitými komentármi „erudovaných“ znalcov, spolu s novinármi , ministrom zdravotníctva, dokonca aj s predsedníčkou vlády, obviňovali lekárov z chamtivosti a hyenizmu. Problém sa umelo zúžil na platy lekárov. A v tomto huriavku zanikla podstata protestu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Príčina, prečo sa toľko doposiaľ pasívnych lekárov rozhodlo riskovať svoje zamestnanie, bola v nahromadenej frustrácii z neriešených problémov financovania nemocníc. Ostatné segmenty zdravotného „systému“ - farmácia, záchranná služba, súkromné onkologické a kardiologické ústavy , sieť spoločných vyšetrovacích zložiek, špecializovaných ambulancií a všeobecných lekárov- prekonali viac či menej systémové zmeny. Nemocnice za posledných 23 rokov ostali zakonzervované v minulom storočí.

Dôvody nedostatočného financovania nemocníc môžeme hľadať v nepochopení ich kľúčového postavenia v systéme zdravotnej starostlivosti. Je predsa neprirodzené, aby dobre zaplatená záchranná služba s húkajúcimi sirénami priviezla pacienta do nemocnice a odovzdali ich do starostlivosti inštitúcie, ktorá sa topí v dlhoch, nemá na slušné platy personálu, na kvalitné technológie , údržbu a rekonštrukciu budov. Napriek tomu sa o pacienta musí postarať, bez sirén, bez hluku, bez solídnej finančnej podpory štátu. A pritom je všetkým jasné, že ak je človek skutočne ťažko chorý, skončí skôr či neskôr v nemocnici, kde očakáva kvalitu. Údajne má na to právo zakotvené v ústave.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z celkového balíka financií v systéme zdravotnej starostlivosti , čo je približne 4 mld Eur, ide u nás do nemocníc menej ako 25 %. Európsky priemer sa pohybuje okolo 30%, v tej vyspelejšej časti od 35 do 40%. Kým ostatné zložky systému dostanú svoje, nemocniciam ostáva ohlodaná kosť. Nečudo, že každý rok štát zo štátneho rozpočtu idú stovky miliónov Eur na zaplátanie dlhov vyprodukovaných nemocnicami. Tie zostávajú v nerovnoprávnom vzťahu k zdravotným poisťovniam, keď musia akceptovať ich tzv. „zmluvy“. V skutočnosti ide o jednosmerný proces, keď poisťovňa určí, koľko zaplatí za výkon a nemocnica s tým buď súhlasí, alebo nemá zmluvu s poisťovňou. Žiadny arbiter, žiadne dohodovacie konanie. Pritom dodnes nie je jasné, kto a najmä ako určuje tieto ceny, ktoré najmä pri „osobitne hradených výkonoch“ idú často veľmi hlboko pod skutočnú cenu výkonu. A prečo a kto rozhoduje o tom, že za rovnaký výkon sa napríklad v Bratislave platí podstatne viac ako v iných regiónoch. Už celé roky leží v šuplíkoch na ministerstve nevyužitý katalóg výkonov. Teraz zase prichádza nemecký DRG systém. Uvidíme, aká bude tzv. slovenská konštanta pri cenách za výkony. Jedno viem takmer isto- určite nebudú nemecké.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetky doterajšie postkomunistické politické garnitúry tvrdohlavo ignorovali fakt, že to, čo dávajú na ústavnú- finálnu zdravotnú starostlivosť- je málo. Radšej počúvali analýzy takzvaných expertov typu Pažitného, ktorí bohorovne prirovnávali nemocnice k čiernej diere, kde sa stratí toľko peňazí, koľko sa do nich naleje. To si museli naštudovať v analýzach amerických ekonómov . Z praxe to vedieť nemôžu z dvoch dôvodov. Po prvé, väčšina z nich nikdy v nemocniciach nepracovala ani ich neriadila. No a po druhé, nikdy to nikto na Slovensku neskúsil - dať do nemocníc dostatok peňazí. Áno, viem. Predražené nákupy. Ak v tom chce vláda urobiť poriadok , má na to páky, veď sú to štátne nemocnice. Napríklad môže zverejniť ceny prístrojov , za ktoré boli nakupované v štátom riadených nemocniciach a porovnať to s cenami v EÚ tak ako pri liekoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže ako ďalej? Môže sa to robiť tak ako teraz. Upútame pozornosť verejnosti na zástupný problém- napríklad zrušíme „nenažrané“ súkromné poisťovne ktoré vykazujú zisky. Síce sa tým nič nerieši, ale zamestná to voliča a vyvolá dokonca dojem snahy o šetrenie jeho peňazí. Je to iba dymová clona. Jedna poisťovňa nič nerieši. Teda okrem toho, že vznikne ďalší monopol.

Skutočná zmena môže nastať len zmenou systému. Musíme si určiť priority. A máme niekoľko možností. Napríklad presunieme nemocniciam viac peňazí v rámci súčasného balíku z iných častí systému. Potrebujeme toľko privátnych laboratórií, CT, magnetických rezonancií, špecializovaných ambulancií? Prečo tieto zariadenia, systémy záchrannej starostlivosti, lekárne nie sú súčasťou nemocníc? Prečo ministerka a ekonómovia nekričia, že zisky z nich idú do vreciek finančných korporácií či podnikavých jednotlivcov?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je aj iná možnosť. Povedzme konečne voličom, že zdravie nie je lacné a že peniaze, ktoré naň vymedzil štát , nestačia. Bolo by to predsa oveľa rozumnejšie, ak by štát z povinných zdravotných odvodov alebo zdravotnej dane garantoval len taký rozsah základnej akútnej a nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, na ktorý má. Financovanie tej starostlivosti, ktorá znesie odklad, nie je nevyhnutná, alebo má rôzne alternatívy, by mohlo byť z viacerých zdrojov- napríklad z pripoistenia. Takže miesto toho, aby sme súkromné poisťovne vyháňali z trhu, môžeme im ponúknuť poistenie zdravotnej starostlivosti nad rámec tej základnej, garantovanej štátom. Na takúto zásadnú zmenu doteraz nebola politická odvaha.

No a tretia možnosť je, aby politici pri zostavovaní rozpočtu vyčlenili na platby za svojich poistencov dostatočne veľké prostriedky viazané na financovanie kvalitnej nemocničnej starostlivosti. Už je najvyšší čas. Aby nemocnice mali na platy, rozvoj, kvalitné technológie, na zvýšenie hospitalizačného štandardu, na údržbu budov. Kde na to vziať? No napríklad zrušiť množstvo nezmyselných projektov, drahých auditov, vymyslených tendrov na nákupy zbytočných systémov. Zoštíhliť a zefektívniť štátnu správu. Menej daňových prázdnin pre firmy typu Samsungu, stavať lacnejšie diaľnice...

A napokon, čo takto zabojovať proti veľkej korupcii v zdravotníctve? A prestať tárať, že hlavný problém je v korupcii lekárov. Tá tu samozrejme je, ako vo všetkých sférach nášho života. Ale jej vplyv na financovanie zdravotníctva je mizivý. Jasné, treba bojovať proti všetkým jej formám . Už sme počuli o odsúdených lekároch za branie úplatkov. V poriadku, zaslúžili si. Nezachytil som v médiách žiadne obvinenie ministerského úradníka, riaditeľa nemocnice, alebo nejakého slovenského Rátha . Všetci sú čistí?

Takže ako ďalej? Chce to zásadnú zmenu. A nejakú novú politickú väčšinu, ktorá bude mať silu a odvahu tú zmenu presadiť.

Marián Sičák

Marián Sičák

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autor je lekár, žije a pracuje v Ružomberku. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu